štvrtok 22. septembra 2016

RECENZIA: Jojo Moyesová – Jeden plus jeden ( IKAR, 2015 )

Sú romány, pri ktorých už od začiatku tušíte, ako dopadnú. Pri románe Jeden plus jeden to zistíte približne na štyridsiatej strane. Napriek tomu to neprekáža. Už dávnejšie som vyhlásil, že Moyesovej romány sú v špeciálnej sekcii intelektuálnej romantickej beletrie. Niečo ako Lindströmová pomiešaná s Pilcherovou pre intelektuálov, čo si potrebujú na chvíľu oddýchnuť od náročnej literatúry.

Príbeh je vyrozprávaný prostredníctvom štyroch hlavných postáv. Jess Thomasovej, matky dvoch detí. Constanz – prezývanej aj Tanzie, malého dievčatka, ktoré vyniká v matematike a túži sa dostať na súkromnú školu pre nadané deti. Nevlastného syna Jess Nickiho, tínedžera, ktorého šikanuje banda mladých výrastkov – Fischerovcov.

Jess pracuje ako upratovačka, celý život zápasí s dlhmi a teraz musí navyše včas dopraviť Tanzie z Anglicka do Škótska na matematické prijímačky. Situácia sa ešte viac komplikuje, keď policajti odtiahnu staré exmanželovo auto z dôvodu neplatnej poistky. Čas sa kráti a Jess začína strácať nádej. Našťastie jej osud prihrá do cesty počítačového fanatika a milionára  v jednej osobe Eda Nichollsa na najnovšom type AUDI. A tak sa začína niečo ako rodinná road movie, ktorej súčasťou je aj Tenzin veľký pes Norman.

Celkom pohodový, oddychový, ničím prekvapujúci román, ktorý prečítate behom niekoľkých hodín. Rýchlo vyšumí z hlavy, ale rozhodne sa nedá povedať, že by to bol zabitý čas.


HODNOTENIE:   ****     



    

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára