RECENZIA: Peter Harris - Záhada Vivaldi ( Ikar, 2008)

HODNOTENIE:   **

"Nahmatal si vrecko v hlúpom geste kontroly. Tam bol papier, ktorý mu spôsobil toľkú úzkosť. Tam bol ten prekliaty papier. Áno, prekliaty, pretože partitúra obsahovala zakázanú hudbu, ktorej nebol schopný odolať.
Pamätal si hodiny teórie, keď bol študentom na konzervatóriu. Tú hudbu odsúdila cirkev! Bola to diablova hudba!" (s.64). 

Hlavnými hrdinami príbehu sú španielsky huslista Lucio Torres (ako ten slávny španielsky futbalový útočník) a dcéra majiteľky hotela, krásna María del Sarto, ktorí spoločne odhalia partitúru, ktorej autorom je slávny Antonio Vivaldi. Partitúra údajne skrýva veľké tajomstvo, ktoré môže zničiť celé kresťanstvo...
Proti mladej dvojici stoja členovia tajomného spolku Fraternitas Charitatis - nemecký lekár Karl Drexler, škótsky aristokrat Alister McFarlain, významná Benátčanka, potomok bohatého a vplyvného rodu Strozziovcov Camilla Strozziová, francúzsky aristokrat Étienne Clemont - Lapargue a okrem toho aj univerzitný profesor doktor Stefano Michelotto. A tak sa začína naháňačka, na konci ktorej sa dozvieme, aké tajomstvo ukrýva záhadná Vivaldiho partitúra. Väčšina príbehu sa odohráva v Benátkach, ktoré tvoria kulisu takmer celého románu. 

Otvorene sa priznám, že keby som román nebral ako jednu veľkú srandu, nedokázal by som ho dočítať dokonca. Niečo tak presladené, naivné a hlúpe sa len tak nevidí. Keby to tajomstvo aspoň stálo za to, ale je to len stokrát omieľaná teória, ktorá v žiadnom prípade nie je originálna. Normálne premýšľam nad tým, či autor písal túto knihu vážne alebo sa pri ej písaní len dobre zabával. Keby som sa toľko nenasmial, dal by som zo súcitu jednu hviezdičku v rámci celkového hodnotenia, ale takto pridám ešte jednu navyše, hoci ako pokus o seriózny historický román si ju dielo absolútne nezaslúži. Je už len na vás ako knihu pojmete.     

RECENZIA: Gabriel García Márquéz - Zlá hodina (Slovenský spisovateľ, 1986)

HODNOTENIE:   ****

"Vrátil sa do krámu, aby napísal žiadosť, ale odrazu vytušil, že v mestečku sa čosi robí. Začul vzdialený pokrik. Opýtal sa kŕdľa šarvancov, ktorí prebehli popri ňom, čo sa stalo, a oni mu odpovedali v behu. Nato sa vrátil na telegrafný úrad a kolkovaný hárok vrátil.
- Nepotrebujem ho už, - povedal. - Pepeho Amadora pred chvíľou zabili. - " (s.280).  

Malé mestečko v Kolumbii pripomína divoký Západ. Na jednej strane stojí nekompromisný starosta (jeho meno nepoznáme), ktorý sa snaží zistiť, kto šíri po meste hanopisy. Čo spočiatku vyzerá ako nevinná ohováračka, naberá na intenzite, najmä keď začnú vychádzať na svetlo sveta skryté tajomstvá miestnych obyvateľov. Keď sa ohováračky začnú týkať aj samotného starostu, začne sa v meste skutočné peklo, na ktoré doplácajú najmä nevinní občania. Na pohode už tak dosť napätej atmosféry nepridá ani uväznenie Cézara Montera, ktorého svokra Rosaria Monterová začne robiť v mestečku poriadky. Šerif má na svojej strane niekoľko vplyvných ľudí: svojho tajomníka, sudcu Arcadia, pátra Ángela, doktora Giralda, Sýrčana Moisésa, zubára Aurelia, skorumpovaného cirkusového impresária a holiča Guardiolu (má rovnaké priezvisko ako slávny futbalový tréner Manchestru City). No proti šerifovi zároveň stojí silná a nespokojná opozícia, predovšetkým mocný a vplyvný rod Asisovcov. Keď sa obeťou nezmyselného lynčovania stane malý chlapec menom Pepe Amador, obyvatelia mesta si konečne uvedomia, kam to celé až nechali zájsť. Dokáže sa mesto vrátiť späť do normálnych koľají alebo ostane navždy poznačené zbytočnou tragédiou?

Ako sme už u Márqueza zvyknutí, aj v Zlej hodine sa stretneme s viacerými prvkami, ktoré sú typické pre magický realizmus. Na to, že ide o pomerne krátku prózu, v diele sa stretneme s pomerne veľkým množstvom postáv, ktoré začnú postupne vstupovať do príbehu. Dominuje najmä starosta, sudca Arcadio, páter Ángel a krásna veštica Casandra, ktorá má ako jediná silný vplyv na starostu. 
Boli časy, keď som Márquezovu tvorbu čítal pomerne intenzívne, aj preto som sa k nej po dlhšej dobe opäť rád vrátil. Autor už síce medzičasom stihol vypadnúť z rebríčka mojich top svetových spisovateľov, ale stále po ňom veľmi rád siahnem, lebo viem, že ma čitateľsky nesklame.   

RECENZIA: Jan Balabán - Kade išiel anjel (Host, 2005)

HODNOTENIE:   ****

" Beza slova podala dopis Pavle, která už nějakou chvíli starostlivě hleděla na proměny její tváře.
- Musíš ji pozvat, - řekla Pavla, když dočetla.
- Musím? - 
- Musíme. - 
- A proč vlastně? - 
- Protože jak se říká, dvakrát kolem vás anděl nepujde. - " (s.152). 

Príbeh nás vráti do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia na ostravské sídlisko. Tam totiž býva Martin Vrána, hlavný hrdina príbehu, gymnazista, ktorý zažíva svoje prvé lásky, sklamania a je súčasťou života v socialistickom Československu, ktorý sa ho bezprostredne dotýka. Zamiluje sa do tajomného dievčaťa Evy Topolskej, no keď sa dozvie, že okrem neho spáva aj s inými, odchádza od nej. Jedným z Eviných milencov je aj Ivan, pre svoju vysokú postavu prezývaný Figura, ktorý je trénerom volejbalu a veľmi rád si užíva spoločnosť mladých študentiek. Martinov najlepší kamarát Tonda Gona zomrie, keď sú obaja ešte mladí. Martin sa po čase ožení s Danou, s ktorou má dve deti, no ich manželstvo po čase stroskotá. Rúca sa aj Martinova kariéra prekladateľa. Zdá sa, že šťastie by mohol nájsť v náručí Moniky Tomskej, ktorá v ňom po dlhom čase prebudí erotickú túžbu. Dokáže Martin prekonať životnú dezilúziu alebo ostane uväznený vo svojej samote a beznádeji?

"Já myslím, že lidé v depresi, odtržení od domova, začnou třeba mezi sebou ještě bojovat a škodit si, zničí si většinu věcí, které si s sebou přivezli, a za pět deset generací zapomenou, odkud vubec přišli. Zustanou jim jen ty totemy a rituály a tajná učení nějakých sekt, stavitelu pyramid a tak podobně. Prostě planeta exilu se jim stane domovem. Musí zapomenout na ten svuj první domov, jinak by tu nemohli žít. Rozumíš mi? Mužeš čekat deset let, sto let, ale deset tisíc let na záchranné lodě čekat nemužeš. To už v ně mužeš jenom véřit, to už mužeš jen tušit, že tvuj pravý domov není na téhle zemi. Jako věří Polynésané, že po smrti poplují v kánoi po moři až tam, kde se spojuje s nebem, a po nebi nahoru ke svým předkum. Mužeš stavět pyramidy jako nějaké kosmické znaky, ale tvoji vnuci už nebudou vědět, co ty znaky znamenají." (s.108).  

Je škoda, že Jan Balabán odišiel do spisovateľského neba tak skoro, určite mohol zanechať po sebe ešte nejaké výrazné prózy. Jeho osobnosť je silno spätá s Ostravou a s ľuďmi z tohto drsného kraja, čo sa výrazne premieta aj v jeho tvorbe. Kade išiel anjel je silné dielo, ktoré má poväčšinou pochmúrnu atmosféru, no prináša aj zopár svetlých momentov. Príbeh aj postavy sú uveriteľné. Román mi miestami pripomína prózy Milana Kunderu a toho mám neskutočne rád. Aj preto ma toto útle Balabánovo dielko veľmi potešilo. 

Jo Nesbo - Bohyňa Pomsty (Ikar, 2010)

HODNOTENIE:  ****

" - Moja mama mi raz povedala, že existuje len jedna vec horšia než neukojenie túžby. Neexistencia túžby. Nenávisť je to posledné, čo človeku zostalo, keď všetko ostatné stratil. A potom ti vezmú aj tú. - 
Zbraň tupým úderom udrela do steny. "(s.342).

Brutálny prepad banky. Limit šesť sekúnd bol prekročený a jedna zamestnankyňa za to zaplatila životom. V kamere sa objaví šesť prstov. Harry Hole sa budí v posteli so svojou starou láskou Annou Bethsenovou, ktorá sa stane ďalšou z obetí neznámeho páchateľa    (páchateľov)? Harry sa púšťa do vyšetrovania spoločne s mladou kolegyňou Beate Lonnovou. Šéf nórskej kriminálky musí kryť netradičné metódy svojho najlepšieho policajta, ktorý neustále zápasí s alkoholizmom, pesimizmom a vlastným súkromím. Zatiaľ čo Harryho priateľka Rachel bojuje v Moskve o svojho syna Olega. 
V tomto príbehu bude, okrem iného, pomerne veľa Rómov. Možno to čiastočne súvisí aj s tým, že sa tu dosť kradne. A život v Osle sa točí ďalej... 

Čo ešte napísať k Harrymu? My, čo ho poznáme, vieme. A vy ostatní, ktorí ste tú česť zatiaľ nemali, máte čo doháňať. Skvelý príbeh, Harry je jedna z mojich najobľúbenejších literárnych postáv vôbec, príbeh odsýpa a samozrejme nesmie chýbať ani povestný čierny humor:  
"- Pán Hole, kde som mal s vami tú česť?- "
- Zvyknem sa zdržiavať v blízkosti mŕtvych, - odsekol Harry." (s.174).

RECENZIA: Richard Sklář - Morgenland (Cosmopolis, 2018)

HODNOTENIE:   ***              NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ

" - Jarek Fialka je v nemocnici, - přečetl Hynek parťákovi nahlas vše, co bylo těžkou rukou napsáno na kusu papíru. 
- A to je celé? - nenechal se odbýt parák, protože jeho zvědavost nevyla zdaleka ukojena tak, jak by předpokládal.
- To je celé, - zamručal Hynek a ještě se jednou podíval na druhou stranu listu a také dovnitř obálky, jestli něco nepřehlédl. A nenašel ani náznak něčeho dalšího. Žádný osedílatel, žádný podpis, nic. Záhada." (s.8).

Rok 1945. Vojna sa chýli ku koncu a veterán prvej svetovej vojny Richard Honig uteká v spoločnosti svojho väzniteľa, dôstojníka SS Von Richtera, z krajiny, aby sa zachránil pred sovietskym zajatím.  
Rok 2015, Ostrava. Hynek Ambrož je obyčajný automechanik, ktorý je ženatý s Nicole. Jeho dovtedy pokojný život naruší telegram, ktorý oživí spomienky spred tridsiatich rokov na jednu letnú brigádu. Tento telegram sa týka Hynkovho niekdajšieho najlepšieho priateľa Jarka Fialku. 
Spočiatku nič nenasvedčuje tomu, že dva na prvý pohľad odlišné príbehy by mohli nejako spolu súvisieť. Nakoniec sa však v závere prepoja a my sa dozvieme, aké zbrane ukrýval v zálohe vodca Nemeckej ríše...

Román sa číta v celku dobre, len je tu zopár pasáží, ktorým chýba dynamika. A myslím si, že aj námet mal lepší potenciál, dalo sa z neho vyťažiť ešte o niečo viacej. Postavám nemám veľmi čo vytknúť, možno by to chcelo niekoľko prekvapujúcich momentov a nečakaných zvratov. Ale inak, pokiaľ sa zaujímate o druhú svetovú vojnu, príbeh sa vám bude určite páčiť.   

RECENZIA: Margaux Fragosová - Tiger, tiger (Jota, 2011)

HODNOTENIE:   ***

" Kromě "Hrozivého tigra" jsme s Peterem hráli spoustu her, které vymyslel. Jednou z nich byla zdokonalená verze "Mrňavého pavouka" Peter pokrčil prsty a křečovitě jimi třepal, takže vypadaly jako nohy dvou přátelských tarantulí, a pak mi jimi  šplhal po těle a lechtal mě. Pak jsme ještě hráli na šíleného vědce a šíleného zahradníka." (s.44). 

Stačí napísať, že kniha opisuje "vzťah" päťdesiatročného Petra Curranea a sedemročnej  Margaux Fragosovej. Margaux má rodičov, ktorým to už dlhšie neklape. Matka neustále trpí nejakými psychickými problémami a je rada, že časť starostlivosti môže preniesť na Petra, s ktorým sa jej dcéra náhodne zoznámi na plavárni. Margauxin otec je k dievčatku neustále kritický, je tvrdý negativista a svoje neúspechy utápa v alkohole. Peter Currane je v podstate slaboch. Pedofil, ktorého živý manželka a on sa jej za to stará o záhradu. Malá Margaux je fascinovaná honosným sídlom a postupne podlieha sladkým rečičkám svojho staršieho "kamaráta." Ich "vzťah" sa postupne mení s kamarátskeho na milenecký. Peter dievčatku odhaľuje skryté tajomstvá a ona neraz aj zo strachu, aby ho nestratila, mu dovoľuje čoraz viac... Zatiaľ čo on rokmi starne, Margaux vyrastá do krásy. Ako typickému pedofilovi mu čoraz viacej prekáža, že z jeho "priateľky" a milenky sa stáva dospievajúca mladá žena, kým z neho je len obyčajný starec. Napriek tomu ich čudné "priateľstvo" pretrvá až kým Margaux neodíde na univerzitu. Aj keď okolie začína mať podozrenie, že medzi starým mužom a krásnym mladým dievčaťom je viacej ako len priateľská náklonnosť, napokon to nikto nerieši. Margaux isté obdobie intenzívne premýšľa o samovražde, no je to práve Peter, kto si plný výčitiek, ako šesťdesiatšesť ročný, siaha na život.
Tiger, tiger vychádza zo skutočných udalostí a treba povedať, že čo sa týka erotických scén, tak Nabokova Lolita je len slabučký čajíček oproti týmto autorkiným memoárom. Vždy som sa radil k veľmi otvoreným a liberálnym ľuďom, pokiaľ ide o názory a zmýšľanie, ale musím sa otvorene priznať, že miestami som teda otváral ústa. Premýšľam ako objektívne zhodnotiť tento román. Napísaný je dobre, v podstate mu nie je čo vytknúť. V čom je jeho prínos, okrem toho, že Fragosová svojim vyrozprávaním pravdepodobne uľavila svojej duši, akosi netuším. Ak si odmyslím kontroverznú tému, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou knihy, je to nadpriemerné, no na štyri hviezdičky v záverečnom hodnotení mi trošku chýba vyššia umelecká hodnota diela. Takže to bude za také lepšie tri.       

RECENZIA: Laurent Binet - HHhH (Marenčin, 2010)

HODNOTENIE:   ****          NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ

"- Ešte nie je mŕtvy? Nechajte ho, nech stečie z krvi ako prasa! -
Heydrichov škrekot je posledným ľudským hlasom, ktorý v živote počuje. No... ľudským... ako sa to vezme..." (s.49). 

"Heydrich už vie, že má povesť najnebezpečnejšieho muža ríše, a je na to pyšný, no vie aj to, že všetci nacistickí hodnostári mu tak naliehavo nadbiehajú najmä preto, lebo sa snažia oslabiť Himmlera, jeho nadriadeného. Pre týchto ľudí je Heydrich považovaný za mozog (HHhH", vraví sa v SS: Himmlers Hirn heisst Heydrich - Himlerov mozog sa volá Heydrich), no stále je len pravou rukou, podriadeným, číslom dva." (s.136). 

Fakty o atentáte na Ríšskeho protektora Reinharda Heydricha sú všeobecne známe. Dvaja česko - slovenský výsadkári (Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš) vykonali vysoko utajovanú akciu s krytým názvom Anthropoid, výsledkom ktorej bola smrť jedného z najvyššie postavených mužov v Tretej ríši. Aj keď od akcie uplynulo viac ako sedemdesiat päť rokov, historici naďalej vášnivo diskutujú o jej dôsledkoch na ďalší vývoj v období druhej svetovej vojny. V každom prípade akcia jednoznačne ukázala, že odboj v Protektoráte Čiech a Moravy nie je mŕtvy ako sa nacisti naivne domnievali. Toto sú teda fakty, ktoré sú všeobecne známe. Čím je teda román Laurenta Bineta zaujímavý? Ide predovšetkým o prístup, ktorý autor zvolil. Naštudoval si množstvo historických dokumentov, pracne chodil po jednotlivých múzeách, skúmal dobové listiny, na základe ktorých zostavil viacero vlastných názorov a dohadov, ktoré však nestoja na vode, naopak sú podložené logickými úvahami vychádzajúcimi z dostupných dôkazov. Výsledkom je svieži príbeh, ktorý je miestami prerušovaný prítomnosťou samotného autora v príbehu, ktorého jazyk je zrozumiteľný a občas aj vtipný. Myslím si, že HHhH je cesta ako priviesť žiakov a študentov k záujmu o históriu. Nie cez suchopárne fakty, ale formou dobrodružného príbehu, ktorý je plný zaujímavostí a historických skutočností. Výborný román, ktorý v sebe skrýva všetko to, čo máme ako čitatelia radi. Pútavý dej, postavy, ktoré sú uveriteľné, dynamický príbeh, humor, ale aj dojemné pasáže, ktoré však neskĺznu k patetickému nariekaniu. Kniha rozhodne stojí za prečítanie. A pokiaľ ste podobne zanietení do obdobia druhej svetovej vojny ako ja, potom dvojnásobne.