Ľubo Olach: Vavro Šrobár, osudové prevraty (Marenčin PT, 2017)

HODNOTENIE:   ***

"Vavro Šrobár patrí k nemnohým slovenským politikom, ktorí dokázali dlhodobo a vo významnej miere formovať slovenskú aj česko - slovenskú politiku. Máloktorý zo slovenských politikov pracoval tak cieľavedome, priamočiare a nekompromisne... Vždy mal na mysli svoju ideu, ktorú nezradil, nepustil, nekompromitoval ani vtedy, keď bolo najhoršie. A ideu túto pevnou rukou uskutočňoval, keď dozrela doba, ktorú pomáhal pripravovať.  Dr. Vavro Šrobár je prvým Slovákom, ktorému bolo v histórii dopriano, aby vykonával veľké štátnice dielo." (s.214). Slová politika a blízkeho spolupracovníka Vavra Šrobára, Ivana Dérera, pri príležitosti Šrobárovej sedemdesiatky

Vavro Šrobár, napriek tomu, že bol pri všetkých osmičkových rokoch, ktoré výrazne ovplyvnili dejiny Slovenska (1918 - Vznik 1. Československej republiky, 1938 - Mníchovská dohoda, 1948 - Víťazný február a následný nástup komunizmu), patrí v podstate medzi zabudnuté osobnosti našich dejín.
Narodil sa v malej liptovskej dedinke Lisková, s ktorou bol po celý život úzko prepojený. Prvá časť historického dokumentárneho  románu je venovaná vzniku Československa. Vavro Šrobár odhaľuje svoje spomienky neteri Leone. Spočiatku mal veľké problémy s maďarčinou, čo mu zhoršovalo študijné výsledky. Nedokončil štúdium v Levoči, bol istý čas aj v Kežmarku, neskôr pokračoval v Banskej Bystrici. Spomína si na študentské roky, keď pracoval v spolku Detvan, vydával časopis Hlas a popri tom študoval medicínu. Lekársku prax vykonával v rodnom Liptove. Už v mladom období sa stretol s viacerými významnými osobnosťami politického a kultúrneho života: prezidentom Masarykom, básnikom P.O. Hviezdoslavom, s politikom Milanom Hodžom, kňazom Andrejom Hlinkom (s oboma mal napäté vzťahy), spájalo ho priateľstvo so Štefánikom, názorovo nesúhlasil s Vajanským. Významne sa zaslúžil o vznik Československej republiky, myšlienkovo bol vždy čechoslovakista. Mnoho jeho priateľov pochádzalo z pražského prostredia. 
Prvá časť románu je najobsiahlejšia, podrobne mapuje nielen Šrobárove študentské roky, ale aj jeho politickú činnosť.

Druhá časť románu je naopak najstručnejšia. Dominujú v nej mená ako Andrej Hlinka, rímskokatolícky kňaz František Jedlička, Hlinkova pravá ruka, prezident T.G. Masaryk a jeden z popredných predstaviteľov Slovenského štátu - Vojtech Tuka. Napätie v krajine rastie, vzrastá aj cirkevná moc na Slovensku a silnie antisemitizmus.
Andrej Hlinka: "Ja som najskôr katolík a až potom Slovák. Politiku možno robiť len v katolíckom duchu. Ja sa radšej spojím s maďarským katolíkom Rakovszkým ako s ateistami, ako sú Šrobár či Hodža." (s.141).  

Rozprávačom tretej časti románu je muž, ktorý trávi chvíle so svojim synom, ktorého zaujíma história. Krstným otcom muža, rozprávača, bol práve Vavro Šrobár. Kapitoly v tretej časti knihy sú venované najmä prípravám a vypuknutiu SNP (Šrobár bol ako jeden z hlavných organizátorov povstania odsúdený na trest smrti, ktorému sa so šťastím vyhol), po skončení vojny ako jeden z dvojice ministrov (tým druhým bol syn prezidenta Masaryka  Ján), nepodal demisiu a nepriamo tak dopomohol Gottwaldovi k nástupu moci. S tým sa Šrobár vyrovnával len veľmi ťažko. Druhý krát sa oženil ako sedemdesiatdeväť ročný, pričom si vzal za manželku výrazne mladšiu ženu. Pri jednom z večierkov sa Vavro Šrobár stretol so Stalinom a údajne v pití a zábave s ním napriek pokročilému veku bez problémov držal krok.  Po roku 1948 sa jeho zdravotný stav začínal prudko zhoršovať, napriek tomu sa dá povedať, že politicky činný ostal až do posledných dní svojho života. 

Zaujímavo napísaná kniha, treba vyzdvihnúť autorovu prácu s dobovými materiálmi. Napriek pomerne bohatému množstvu historických informácii (na to, že ide o román), kniha rozhodne nenudí a číta sa pomerne ľahko. Trochu mi v prvej časti prekážal taký "baťkovský" štýl rozprávania, niečo v zmysle dedko si posadí vnučku na kolená, bafká fajku a spomína pri tom na mladosť, čo román občas potláča do nižšej polohy než by si zaslúžil, ale inak som s prácou Ľuba Oláha viac - menej spokojný. Je pozitívne, že niekto po dlhom čase opäť podrobnejšie pripomenul obraz politika, ktorý ostal neprávom zabudnutý a nemá potrebu ho pri tom nejako zbytočne heroizovať.         

NAJKRAJŠIE KNÍHKUPECTVÁ NA SVETE (seriál na pokračovanie)

Postupne spoločne navštívime najkrajšie a najzaujímavejšie kníhkupectvá na svete. Začíname prvou päťkou, ktorá prináša aj takéto zaujímavé skvosty. Poradie v tomto prípade nie je dôležité. Čo myslíte? Môže byť?  

1. LIVRARIALER DEVAGAR  - LISABON (PORTUGALSKO) 

- kníhkupectvo vzniklo v bývalých priestoroch priemyselného textilného skladu 

- v budove sídlia okrem iného aj reklamné agentúry, dizajnérske obchody a umelecké           galérie 

- každú nedeľu sa kníhkupectvo mení na trh so starožitnosťami 

2. BARTER BOOKS - ALNWICK (VEĽKÁ BRITÁNIA)

- kníhkupectvo sa v nachádza v priestoroch viktoriánskej železničnej stanice v malej    dedinke v Anglicku 

- je to v podstate taký second - hand s knihami, jeden z najväčších svojho druhu v Európe      

- funguje od roku 1991 

3. LIBRERÍA ACQUA ALTA - BENÁTKY (TALIANSKO) 

- majiteľom je istý sedemdesiatročný pán menom Luis Frizzio

- priamo z kníhkupectva je výhľad na jeden z najslávnejších kanálov v Benátkach 

- kníhkupectvo je zároveň aj domovom hneď niekoľkých túlavých mačiek  

4. COOK AND BOOK - BRUSEL (BELGICKO)

- kombinácia kníhkupectva a reštaurácie

- budova je rozdelená do 9 izieb a hudobnej časti, pričom každý z priestorov má iný dizajn      a inú jedáleň

5. ATLANTIS BOOKS - SANTORINI (GRÉCKO) 

- ide o spoločný projekt priateľov z Cypru, Spojených štátov a Anglicka

- vzniklo v roku 2004

- kníhkupectvo má idylickú polohu 

- priestor vyzerá ako stvorený pre námorníkov a milovníkov plážového čítania  

RECENZIA: Naomi Linehanová, Kari Rosvallová - Dieťa odnikadiaľ (Citadella, 2015)

HODNOTENIE:  *


"V rámci programu Lebensborn sa v Nórsku narodilo takmer dvanásťtisíc detí. 
Ja som bola jedno z nich. 
Prezrela som si všetky dokumenty - mestá, dátumy narodenia.
Moje meno.
Môj dátum narodenia.
Bolo to skutočné.
Nebola to iba história. Bola som to ja." (s.157). 

Kari Rosvallová sa narodila v roku 1944 Nórke a nemeckému príslušníkovi SS. Bola súčasťou programu Lebensborn, ktorý sa snažil produkovať rasovo čisté deti. Po vojne sa spolu s ďalšími deťmi ocitla vo Švédsku. V detstve prešla Kari viacerými sirotincami, ktoré si ju prehadzovali ako nejaký nepotrebný predmet. Napokon si ju osvojil manželský pár Simon a Valborg z mestečka Malexander. Kari si vytvorila silný vzťah najmä k Simonovi. V škole sa jej veľmi nedarilo. Bola vetroplach, nedokázala obsedieť na jednom mieste. Keď bola staršia, pracovala istý čas pre jednu vdovu ako jej domáca. Potom si ju na najal spisovateľ Sven Stolpe, ktorému pomáhala najmä s triedením kníh a administratívou. Ďalšie roky to Kari skúsila ako zdravotná sestra. Neskôr sa zamestnala ako sekretárka vo firme SAAB. V tom čase sa zoznámila s mužom menom Daniel a po čase sa im narodil syn. Pomenovali ho Roger. Vzťah s Danielom však stroskotal. Dlhé roky ostala Kari sama iba so synom. Mala takmer päťdesiat, keď jej osud prihral do cesty o pätnásť rokov mladšieho muža Svena Rosvalla. Presťahovala sa za ním do Írska, kde začala písať novú etapu svojho života. Roger v tom čase už študoval na univerzite v zahraničí. Niekedy v tom období sa Kari začala dozvedať pravdu o svojej minulosti. Stretla sa so svojou matkou, ktorá však o tom, čo sa stalo, zaryto mlčala. O svojom nemeckom otcovi sa  Kari nedozvedela okrem mena nič viac. Vďaka šťastnej náhode sa však zoznámila s historikom Bjornom Dahlom, ktorý jej pomohol odhaliť pravdu ukrytú v starých archívnych spisoch. Čo - to jej o matkinej minulosti prezradil aj jej dlhoročný priateľ Arnst. Okrem iného Kari zistila, že má nevlastného brata Pera. A tak pomaličky rozmotáva nitky svojho komplikovaného a neradostného príchodu na svet a následky Hitlerovho programu, ktorého sa stala nechcenou súčasťou: "Ako sa dá žiť s predstavou, že ste súčasťou zla? S týmto sa museli všetky deti z Lebensbornu vyrovnať, hoci o to neprosili, ba vlastne napokon v tom pláne ani nezohrali dôležitú úlohu." (s.211). 
Hoci deti, ktoré boli súčasťou programu Lebensborn, sa na svet nepýtali, mnohí obyvatelia oslobodených území im pripisovali vinu za spáchané zverstvá. Nórsko v tomto nebolo výnimkou. Kari sa rozprávala s viacerými obeťami programu Lebensborn: "Niekorí z tých, čo prežili, zažili príšerné zaobchádzanie, v detstve ich zneužívali pre to, lebo boli napoly nacistami. Iní hovorili o fyzickom týraní, zväzovali ich reťazami alebo ich hodili do rieky, či sa utopia. Ďalší opisovali, ako im škrabali pokožku až do krvi, aby z nich zmyli nacistov." (s.228).
V tom čase Kari netušila, že bude musieť absolvovať ešte jeden veľmi náročný boj, v ktorom  jej pôjde doslova o život...

Silný motív na knihu, ale slabý spôsob spracovania. Štýl, akým je tento dokumentárny román spracovaný, by sa hodil skôr do nedeľňajšej prílohy nejakého bulvárneho plátku, prípadne by sa mohol vyskytnúť ako jeden z príbehov v uslzenej relácii Vila Rozborila. Zopár zaujímavých pasáží zabíjajú patetické výpovede Kari Rosvallovej. Pokojne túto knihu vynechajte, o nič neprídete.              

RECENZIA: Hanya Yanagihara - Lesní ľudia (Slovart, 2016)

HODNOTENIE:   ***

"Ako som pochopil, mali sme pátrať  po Tallentovom záhadnom neznámom kmeni, a nech to vyzeralo akokoľvek nepravdepodobne, Tallent ho našiel. Komu by však zišlo na um, že ja objavím niečo väčšie a že to bude práve toto?" (s.251). 

Známy lekár Norton Perina, nositeľ Nobelovej ceny, je obvinený zo sexuálneho obťažovania detí. V ťažkej situácii mu je oporou jeho priateľ Ronald Kubodera, ktorý Nortonovi pomôže opustiť krajinu a zároveň spísať jeho pamäti. 
Doktor Norton Perina sa narodil v roku 1924. Vyrastal v zapadnutom americkom meste spolu so svojim bratom Owenom, mamou, ktorá umrela pomerne skoro a otcom, ktorý sa o oboch chlapcov staral a prekvapujúco úspešne rozširoval rodinný majetok. Aj vďaka tomu dostali Norton aj Owen šancu študovať na univerzite. Zatiaľ čo Norton sa rozhodol pre medicínu, jeho brat inklinoval viacej k umeniu. Možno k tomu prispela aj jeho homosexuálna orientácia. V každom prípade počas štúdia sa bratia na dlhší čas odlúčili. Prispela k tomu aj smrť ich otca, ktorý sa až do svojho náhleho odchodu  snažil držať rodinu ako - tak pokope. 
Po skončení štúdia dostane Norton jedinečnú možnosť robiť vedecký výskum na jednom z tichomorských ostrovov. Tam sa zoznámi s antropológom Paulom Tallentom a jeho kolegyňou Esme Duffovou, ktorí už dlhšiu dobu hľadajú jeden stratený domorodý kmeň. Nortonovi sa však podarí uskutočniť oveľa väčší objav. Objaví tajomstvo dlhovekosti. Vďaka konzumácii endemickému druhu korytnačky dokáže človek predĺžiť svoj život aj o niekoľko desiatok rokov. Norton sa osobne stretne s domorodcami, ktorí majú stopäťdesiat aj dvesto rokov. Doktor Norton vezme niekoľkých domorodcov  do Európy a začne s výskumom. Najskôr vyskúša účinky dlhovekosti na laboratórnych myšiach. Asistuje mu pri tom študent z Južnej Kórey. Všetko vyzerá byť úplne v poriadku. Vďaka vynájdeniu lieku na dlhovekosť sa z Nortona Perinu stáva svetovo uznávaný vedec a nositeľ Nobelovej ceny. Keď sa po rokoch vracia naspäť do Tichomoria, zisťuje, že ľudia v snahe predĺžiť si svoj život, pôvodných obyvateľov takmer vyhubili. Norton má síce výčitky svedomia, že je za nelichotivý stav istým spôsobom zodpovedný, ale ospravedlňuje sa sám pred sebou tým, že on postupoval ako vedec a nemôže ovplyvniť konanie ostatných. Aby si aspoň čiastočne vyžehlil svedomie, vezme z ostrova niekoľko detí, ktoré potom vychováva vo svojom dome. Stará sa o ne, učí ich základným spoločenským pravidlám, pod jeho vedením si osvojujú normy, základné hygienické návyky a neskôr im platí aj štúdium na univerzitách. Za tie roky prejde Nortonovými rukami viac ako štyri desiatky domorodých detí a všetky sa dokážu v civilizovanom svete nejakým spôsobom uplatniť. Je tu však jeden chlapec menom Victor, ktorý sa rozhodne doktorovi Nortonovi vzdorovať a rozbiť jeho reputáciu na márne kúsky. Boj dvoch tvrdohlavých bytostí zachádza až do krajnosti. Ktorí z nich napokon uspeje?

"Dobrý bože, zaúpel som v duchu, vari sa v tejto džungli nemôže nič správať normálne? Prečo sa ovocie hýbe, stromy dýchajú a voda v potoku je slaná? Prečo sa tu popierajú prírodné zákony? Prečo chce všetko silou - mocou vyzerať začarovane?" (s.127).   

Veľmi zvláštny román, ktorý je písaný spôsobom hraného dokumentu. Čitateľ sa musí vysporiadať s množstvom poznámok pod čiarou. Román je rozdelený na sedem častí, ktoré sa venujú jednotlivým životným etapám doktora Nortona Perinu. Nečakajte nejaké dramatické zápletky, jedinou vyhrotenejšou situáciou v knihe je konflikt Victora s doktorom Nortonom: - Vieš, pokračoval som, - prečo som si ťa vzal? Zobral som si ťa, lebo som ťa ľutoval. Bol si menej ako človek, menej ako dieťa. Tvoj otec by mi ťa predal za kus zhnitého ovocia. Mohol som si s tebou robiť, čo som chcel. Mohol som ťa priviesť domov a spútať v pivnici a nikto by sa o tom nedozvedel a všetkým by to bolo jedno. Alebo som ťa mohol predať niekomu, kto by ťa zmrzačil, rozštvrtil a hodil prascom. Aj takí ľudia sú a tvoj otec by im ťa ochotne predal. Iba náhodou ťa skôr predal mne. Nie si nič. Ja som ti dal zmysel. Dal som ti život. A ty sa takto správaš? - Znova som mu vylepil. Z nosa sa mu spustil tenký tmavý pramienok krvi." (s.390).  
Keď doktor Norton Perina cestuje po ostrovoch a objavuje domorodé kmene, kniha v tej chvíli pripomína román Davida Granna - Stratené mesto Z. Kapitola, ktorá približuje doktorovu výchovu detí, akoby bola inšpirovaná Rousseaovou klasikou Emil alebo o výchove.  V každom prípade Lesní ľudia sú knihou s vlastnými pravidlami, ktoré buď prijmete alebo máte smolu. Ja som ostal tak na pol ceste a skutočne sa mi tento román hodnotil veľmi ťažko. 
PS: Strany, ktoré boli z doktorových zápiskov pôvodne, predovšetkým z morálnych dôvodov v rámci zachovania dobrého mena Nortona Perinu, vypustené, dávajú románu úplne iný zmysel. Preto ak budete čítať knihu, rozhodne ich v závere nevynechajte!           

RECENZIA: Irvine Welsh - Posteľové tajomstvá majstrov kuchárov (Argo, 2011)

HODNOTENIE:   *****

"Jednou o poslední pauze si s provinilým pocitem koupil Postelová tajemství mistru kuchařu a teď je nosil schovaná v aktovce. Vybavil si první odstavce předmluvy, kterou četl  s takovým odporem:" (s.20).  

Danny Skinner pracuje na úrade ako referent ochrany verejného zdravia. Jeho mama Beverly je bývalá punkerka a teraz premýšľa nad svojim premárneným životom. Svojho otca Danny nepozná, Beverly sa s ním na túto tému odmieta baviť. Keď Danny práve nepracuje, nájdete ho na štadióne FC Hibernian, prípadne v nejakej bočnej uličke, kde spoločne s kamošmi dáva do držky fanúšikom súpera. Danny vo veľkom do seba leje alkohol, ktorý prekladá éčkom, trávou alebo hašišom. Napriek tomu, že má dokonalú priateľku Kay Ballantynovú, nevyhýba sa príležitostným zásunom. Napríklad s kolegyňou z práce, Shannon. 
"- Jseš alkoholik a víš, co je na tom nejhorší? Že se v tom vyžíváš. Danny, ty už nic jinýho milovat nedokážeš. Já pro tebe nic neznamenám. Jsem jenom pěkná holka, kterou máš na ozdobu. - Naštvaně se zahryzla do rtu. - Nezáleží ti na mně, co dělám, co potřebuju. Mně pití nechutná, Danny. V životě chci něco jinýho. Tobě už se ani nelíbí se mnou spát, Danny, protože ty chceš chlastat. Jseš alkoholik." (s.103). 

Do práce prichádza nový kolega. Volá sa Brian Kirby a je to opak Dannyho. Uhladený, štíhly, nesmelý, mladý chlapík, ktorý sa snaží spraviť hviezdnu kariéru. Vyrastá so svojou sestrou Caroline, mamou Joyce a otcom Keithom, ktorý zomiera. Ostávajú mu posledné dni života. Brian je dvadsaťjeden ročný panic, ktorý je blázon do Star Treku, drví počítačové hry, sníva o nedostupných ženách, číta komiksy a cez víkendy chodí na túry. 
Na úrade sa uvoľní manažérska pozícia, na ktorú sa hlásia traja kandidáti: Danny, Shannon a Brian. Danny si Briana spočiatku len tak nevinne doberá, pred kolegami mu podlamuje sebavedomie, jemne ho šikanuje. Brian sa ho snaží ignorovať. Po čase sa však ich diplomatické nepriateľstvo mení na otvorenú nenávisť. Danny v slabej chvíľke Briana prekľaje a od tej chvíle ide Brianov zdravotný stav rapídne dole vodou. Lekári nedokážu zistiť príčinu, no veľmi sa to podobá tomu, na čo pred nedávnom umrel Brianov otec. Danny sa preľakne. Má pocit, že je za celú situáciu zodpovedný. Na jednej strane Briana aj naďalej z duše nenávidí, na strane druhej cíti vnútornú potrebu udržiavať svojho nepriateľa za každú cenu pri živote. Rozchádza sa s Kay - "Proč holky vypadají nejkrásnější a nejžádoucnější, zrovna když vás posílají do prdele?" - (s.222) a na istý čas odcestuje do San Francisca, kde vedú podľa všetkého stopy k jeho biologickému otcovi. Mal by to byť podľa všetkého nejaký slávny šéfkuchár s vlastnou televíznou šou.Tam sa zoznámi s krásnou Američankou Dorothy, s ktorou prežije príjemný románik. Keď sa mu však nepodarí nájsť otca, vracia sa naspäť do Škótska. Medzičasom Brianova nenávisť k Dannymu narastie do obrovských rozmerov. Brian má pocit, že Danny je zodpovedný za to, ako jeho život upadá. Danny je podľa neho hajzeľ, ktorý využíva ženy, ukradol mu manažérsku pozíciu, zničil mu zdravie. Korunu tomu nasadí Dannyho vzťah s Brianovou sestrou Caroline. Navyše Dannyho si obľúbi aj Brianova mama Joyce. Brian nevidí iné východisko, ako sa z toho nezblázniť, a tak začína chľastať. Čoskoro sa z neho stane alkoholik, ktorý zostáva takmer celý deň zavretý vo svojej zatemnenej izbe. Keď to s Brianom vyzerá najhoršie, lekári mu našťastie  transplantujú novú pečeň. S pitím však neprestáva ani po absolvovaní náročného zákroku a rovnako tak sa nekončí ani jeho nepriateľstvo s Dannym. Vyvrcholenie prichádza v jeden obyčajný večer počas nevinného rodinného posedenia. Joyce a Caroline sa niekam vytratia a Danny s Brianom ostávajú pri stole sami. Lejú do seba jeden pohárik za druhým a prekladajú ho hašišom. Medzičasom sa Caroline dozvie pravdu o Dannyho otcovi. Požičia si mobil a odošle dve najdôležitejšie sms -ky svojho života. Jednu bratovi a druhú Dannymu. Tragédii, ktorá nadobúda antické rozmery, sa jej však už zabrániť napodarí...

Zatiaľ najlepší román, ktorý som od Welsha prečítal. Famózny psychologický príbeh, ktorý pripomína Dostojevského najlepšie klasické romány Zločin a trest alebo Diablom posadnutí. Danny a Brian sú Archerovi Kain s Ábelom. Brian Kirby je Frank Grimes a Danny Skinner je Homer Simpson z najslávnejšieho animovaného seriálu na svete. Atmosféra škótskeho prostredia je ako vždy skvelá, Welshove postavy a dialógy jednoducho bezchybné. Welsh len dokazuje, že v súčasnosti patrí k najlepším spisovateľom. Taktiež musím pripomenúť výborný český preklad. Jasné, že ani tentoraz  nechýbajú drsné vulgarizmy, pestré slangové výrazy a britský humor: "Vzal ji za ruku a odvedl do ložnice, ale oba byli tak rozpačití, že si ani nevšimli, jak spíš než milence připomínají vězně koncentračního tábora při vstupu do plynové komory." (s.320). Asi vás prekvapí názov románu a takisto pomenovania jednotlivých jeho častí, ale to pochopíte, keď sa naplno ponoríte do príbehu. Wels tentoraz namiešal vynikajúce ingrediencie, ktoré vo vás vyvolajú mnoho výnimočných zážitkov a pocitov. Tak do toho!    

ZNÁMI LITERÁRNI ŠTUDENTI ( špeciálne k 17. novembru)

Dnes je Deň boja za demokraciu a slobodu, no je to vlastne aj sviatok všetkých študentov, a aj preto som sa pokúsil spraviť taký malý výber známych literárnych postáv, ktorých spája to, že či už na základnej, strednej alebo vysokej škole, derú lavice. Takže tu je zoznam takej jednej menšej literárnej triedy: 

1. Holden Caulfield (Kto chytá v žite)  6. Paul Baumer (Na západe nič nové) 

2. Tóru Watanabe (Nórske drevo)       7. Hanna Bakerová (Mŕtve dievča neklame)

3. Bastian Steffenberg (Saeculum)                            
                                                             8. Jasper (Dospej!)

4. Hank Chinaski (Šunkový nárez)     9. Leonard Peacock (Odpusť mi, Leonard Peacock) 

5. Charlie (Charlieho malé tajomstvá)  10. Nick Tvisp (Nick Twisp)



11. Zoe (Kečupové oblaky)
                                                  
12. Will Gayson (Will Gayson)

13. Colin Singleton (Poučka o predvídateľnosti Katherin)

14. Nick Dunmore (Erebos)

15. Mirko Novák (Hudba)
                                                                                
                                                                    16. James Matthews (Strieborný lev na oblohe)

                                                                    17. Herman (Herman)

                                                                    18. Adrien (14 -14)
                                                                               
                                                                    19. Harry Potter (Harry Potter) 
                                                                               
                                                                     20. Adrian Mole (Tajný denník Adriena Molea) 



pozn. autora: prvé je uvedené meno literárnej postavy, druhé je názov diela

                                                                               

RECENZIA: Michael Hjorth, Hans Rosenfeldt - Hrob v horách (Ikar, 2016)

HODNOTENIE:   ***

"O štyridsaťpäť minút bol hotový a s pocitom dobre vykonanej práce otvoril internetový prehliadač , aby si v rýchlosti prečítal najnovšie správy. Hneď prvý internetový denník informoval palcovými titulkami  o šokujúcom náleze.
MASOVÝ HROB V HORÁCH." (s.39). 

Jedného dňa sa šli priateľky Maria a Karin prejsť do lesa, keď jedna z nich náhodou zakopla o trčiacu ľudskú kosť... 
Neskorším vyšetrovaním polícia zistí, že ide o masový hrob, v ktorom sa nachádza šesť osôb. Obete boli popravené strelnou zbraňou do hlavy. Dve telá sa podarí identifikovať, zvyšné štyri však ostávajú záhadou. Vie sa len to, že sa medzi nimi nachádzajú aj malé deti. Kto mohol urobiť niečo také ohavné?

Torkel Hoglund a jeho vyšetrovací tím majú plné ruky práce. Postupne sa zoznamujeme s viacerými postavami, ktoré by mohli mať s prípadom niečo spoločné. Bývalým vysokým vojenským predstaviteľom Alexandrom Soderlingom, agentkou Veronicou Stromovou, bývalým vojakom Charlesom Cederkvistom a moslimkou Shibekou Khanovou, ktorá vychováva dvoch malých synov Mehrana a Eyera. Shibekein manžel zmizol pred rokmi za záhadných okolností. Teraz sa prípadu zhostí investigatívny novinár Lennart Stridh. Žeby nezvestný manžel a masový hrob v horách mali niečo spoločné? A ešte je tu záhadný muž menom Joseph, ktorého meno je nebezpečné vôbec vysloviť...

Sebastian Bergman, psychiater a občasný člen vyšetrovacieho tímu, sa aj naďalej snaží získať priazeň svojej dcéry Vanje, ktorá sa už čoskoro pravdepodobne stane agentkou FBI. Sebastianova kolegyňa Ursula rieši nielen manželské problémy, ale aj naštrbený vzťah s dospievajúcou dcérou Bellou.. Špičkový technik Billy premýšľa či sa má nasťahovať k svojej priateľke My. Všetko sa skomplikuje ešte viac, keď šéf vyšetrovacieho tímu Torkel príjme na miesto odchádzajúcej Vanje mladú policajtku Jennifer Holmgrenovú. Medzi Jenny a Billym to od začiatku poriadne iskrí. 
Najviac práce však má Sebastian Bergman, ktorý sa okrem vyšetrovania prípadu musí sústrediť na to, aby zabránil odchodu svojej dcére Vanji do Spojených štátov, čím by ju mohol definitívne stratiť. A aby toho nebolo málo, prenasleduje ho bláznivá exmilenka Ellinor Bergkvistová. Torkel si zase nedokáže nájsť čas na svoje dve dospievajúce dcéry a utápa sa v neperspektívnom mileneckom vzťahu s kolegyňou a zároveň funkčne podriadenou Ursulou.  

Začiatok je nádejný, no časom akoby sa autori viacej sústredili na súkromie vyšetrovateľov než na samotný prípad. Príbeh je podľa môjho názoru zbytočne rozvláčny a chýba mu viacej dramatických scén. Akoby bolo potrebné naplniť nejakú kvótu napísaných strán. Očakával som viacej mrazivého napätia a psychológie. Ani rozuzlenie prípadu nie je až také prekvapujúce, ako som očakával Pre mňa mierne sklamanie. Myslím si, že je to najslabší prípad Sebastiana Bergmana, čo však neznamená, že nestojí za prečítanie. Len moje nároky na zohranú autorskú dvojicu Hjorth - Rosenfeldt sú už trochu iné. Tie najvyššie.