RECENZIA: Ruta Sepetysova - Medzi odtienmi sivej

HODNOTENIE:  ****                                            "Ked skoncila burka, strazcovia na nas kricali, aby sme sa vratili do prace .Vysli sme z nasej jurty. Hoci bola tma, celu krajinu rozjasnila snehova pokryvka. No my sme vsade videli len sivu." (s.211).                                                                                           

 .                                                                               Pocas druhej svetovej vojny pachali zlociny nielen Nemci na cele s Hitlerom, ale aj batuska Stalin so svojimi sudruhmi. Snaha o ovladnutie a nasilne pripojenie  pobaltskych krajin (Estonsko, Lotyssko, Litva) plus Finsko si vyziadalo desiatky tisic obeti a vaznov deportovanych na Sibir. V roku 1941 obvinia z protisovietskej cinnosti litovskeho univerzitneho profesora, ktoreho popravia. Jeho rodinu deportuju na Sibir, kde bojuju o kazdu omrvinku chleba. Hlavnou hrdinkou pribehu je sestnastrocna Lina, ktora je talentovanou maliarkou. Okrem jej rodiny (matkou a mladsim bratom) sa stretneme s postavami ako muz, co stale sleduje hodinky, muz, ktory vsetko opakuje, plesivec, atd.                                        Najsilnejsou strankou romanu je atmosfera, ktora ide hlboko pod kozu. Hoci sa kniha necita lahko, je napisana skvelym sposobom a ku koncu pribehu sa dopracujete skor, ako sa do neho stihnete naplno ponorit. Sepetysova odhaluje menej znamu kapitolu svetovych dejin, o ktorej by sa malo jednoznacne diskutovat ovela viac.                                                                               

RECENZIA: Jiri Sulc - Dvaja proti risi (Knizny klub, 2007)

HODNOTENIE:  ****                                             " - Jak pokracuje Anthropoid? - zeptal se prezident Benes.                                                   - Velmi dobre, pane prezidente - ujistil ho plukovnik Moravec. - Prave se vratili ze zdokonalovaciho vycviku na zachazeni se zbranemi a vybusninami ve Skotsku. -            - Kdy odhadujete ze budou pripraveni? -        - Moravec si nejiste promnul celo.                    - No, teoreticky uz jsou pripraveni. -                Prezidentova drobna postava se v zidli naprimila a jeho pronikave oci utkvely na plukovnikovi.                                                        - Teoreticky? - ujistoval se opatrne. - Je tam nejaky problem? -                                                - Obavam se, ze ano. -                                          - Jaky? -                                                                  - Ztratili jsme veskery kontakt s odbojem, - vysvetlil Moravec, - coz nam v podstate znemoznuje Anthropoid vyslat. Ale nejde jen o to. - " (s.84).                                                                                                                                 

                                                                                Asi najlepsi literarny pohlad na jednu z najvyznamnejsich udalosti v dejinach Ceskoslovenska. Kubis a Gabcik boli ustrednymi postavami pri realizacii atentatu na tretieho najvyssieho predstavitela Nemeckej rise Reinharda Heydricha (po Hitlerovi a Himmlerovi). Podrobny opis celej operacie, fungovanie ceskeho odboja, samotny atentat, az po statocny boj ceskoslovenskych vojakov v kostole svateho Cyrila a Metoda proti nemeckemu gestapu. Nechyba ani pohlad do sukromia Kubisa a Gabcika, ktory oboch hrdinov este vyraznejsie poludstuje. Vacsina udalosti vychadza zo skutocnych faktov, rovnako aj vacsina postav je realnych. Aj to dodava dielu pridanu hodnotu. Skvely citatelsky zazitok, ktory si vyzaduje len trochu vasej trpezlivosti. Jednoznacne sa vam vsak vyplati.     

RECENZIA: Vaclav Neuer - Tiene minulosti (IKAR, 2019)

HODNOTENIE:  ***                                               "Zatajil dych a pomalicky stlacal spust. Vari az v povestnej tisicine sekundy pred vystrelom si uvedomil svoj obrovsky omyl. Signal z mozgu uz vsak nestihol zastavit ukazovak na spusti." (s.20).                               

                                                                                  Skuseny policajt Peter Ledecky, jeho kolega, suknickar Machrak, mlady Jakub Koreis a sef oddelenia Peteraj sa tentoraz vratia v case do roku 1987, kedy bola spachana chladnokrvna vrazda, ktora zostala nevyriesena. Stopy vedu k clenom STB a byvalym vplyvnym sudruhom.   Okrem toho caka na  policajny tim uloha vysetrit pripad strnastrocnej skolacky, ktoru niekto pripravil o zivot. Celkom svizne napisany pribeh, zaujimavo vykreslene postavy, prijemny cierny humor a obcasne dramaticke sceny, zarucuju mierne nadpriemerny citatelsky zazitok. Stale sa neviem zbavit porovnania s Dominikom Danom, ktory je u mna predsa len o nieco vyssie.

RECENZIA: Rasto Pisko: Mohyla velkeho brata - Ikar, 2019)

 HODNOTENIE: *                                              "A predovsetkym si spomenul na svojho nezvestneho otca, vojaka Cervenej armady, ktory zahynul v neznamej vzdialenej krajine..." (s.271).                                                 

                                                                      Pribeh odohravajuci sa na juhu Slovenska, kde lezi zabudnuty hrob sovietskeho vojaka, ktory padol v druhej svetovej vojne. Mrtvy je predkom sucasneho vplyvneho ruskeho oligarchu. Na scenu vstupuju drobni slovenski podvodnici, ktori citia sancu zarobit balik penazi...                              Rasta Piska mam rad jednak ako humoristu a jednak ako spisovatela, ale toto velmi nevyslo. Nesadli mi mena postav, typ humoru ani samotny pribeh.  Mozno nabuduce...                                 

RECENZIA: Agatha Christie: Desat malych cernoskov (Ikar, 1996)

HODNOTENIE:   *****                                          "Jeden z nas... jeden z nas... jeden z nas...      Tri slova, znovu a znovu, s neunavnou nastojcivostou hodinu co hodinu dobiedzajuce do ostrazitych mozgov." (s. 110).                                                                                                                                                       

                                                                                  Desat roznych ludi sa necha zlakat na cestu na opusteny ostrov. Postupne ich zacne niekto vrazdit presne v duchu riekanky desat malych cernoskov. Je jasne, ze vrahom musi byt jeden z navstevnikov ostrova. Postupne sa odkryvaju charaktery jednotlivych postav, zacinaju vzajomne obvinovania a vsetko sa vyostri este viac, ked obyvatelia opusteneho ostrova zistia, ze kazdy z nich nieco vo svojom zivote spachal...                                              Vynikajuca psychologicka drama v style Dvanastich rozhnevanych muzov, ktora vas priputa na gauc a prinuti docitat pribeh do uplneho konca. Na jeden nadych.

RECENZIA: Tadeusz Dolega - Mostowicz: Kariera Nikodema Dyzmu (Belimex, 2001)

HODNOTENIE:  ****                                            "Oznamujem vam, ze vas statnik, vas Cincinnatus, vas velky clovek, vas Nikodem Dyzma je obycajny klamar, co vas vodi za nos, sikovny darebak, podvodnik a uplny kreten! Idiot, ktory nema ani potuchy nielen o ekonomii, ale ani o pravopise. Neokrochanec, bez naznaku akejkolvek vychovy, bez najmensich sposobov. Pozrite sa na jeho sedliacku tvar a vulgarne spravanie. Dokonaly zadubenec, uplna nula. Davam vam cestne slovo, ze nikdy nebol v Oxforde a nepozna nijaku rec. Vulgarna figura spod temnej hviezdy s moralkou zlodeja. Sapristi! Azda to nevidite? Nespravne som povedal, ze vas vodi za nos! Vy sami ste vyzdvihli toho somara na piedestal! Vy! Ludia pozbaveni vsetkych rozumovych kriterii. Vam sa smejem, hlupaci. Vam! Zberba!" (s.252).                                                                                                     

                                                                                Pribeh sa odohrava na zaciatku 20. storocia v Polsku. Nikodem Dyzma stratil pracu a vo vrecku kabata mu ostalo poslednych par drobnych. Vtedy sa na neho usmeje stastie a nezbedny vietor mu prifukne pozvanku, ktora sa pre neho stane vstupenkou do najvyssej polskej spolocnosti. Niko stupa v kariernom rebricku az ku hviezdam, jeho napad hospodarskej zachrany Polska inspiruje aj dalsie europske krajiny, cim sa Dyzma stane nedotknutelnou osobou. Zeny mu padaju k noham, uplatky sa len tak hrnu zo vsetkych stran, jeho ego narasta primerane s pribudajucim majetkom. Dyzmu moze ohrozit uz len par ludi, ktori sa este pamataju na jeho neslavnu minulost. A tych sa musi za kazdu cenu zbavit...                                                    Stiplavy satiricky roman, ktory ide poriadne pod kozu. Hlavny hrdina rychlym kariernym vzostupom pripomina pologramotneho Vitka z kultovej knihy Kozla v mlieku a svojou aroganciou a vystupovanim zas medialneho carodejnika Mariana Kocnera. Vyborna vecicka, ktora nie je velmi znama, ale rozhodne si zasluzi vasu pozornost!

RECENZIA: Benedek Totth - Mrtve body (Zeleny kocur, 2018)

       HODNOTENIE: *****   

                                                                                 "Uz nemozem prehrat. Zanecham polovicu drahy, este par temp a a farba natiahnutej drahy sa zmeni na cervenu. Teraz treba vpalit do ciela, no ked uvidim casomerny panel, otocim sa k stene a znova sa odrazim. Nedokazem zastat." (s.230.)                                                                             Rozpravac pribehu, Kacer, Boja, Zolko, Niki a Viki, to su hlavni hrdinovia velmi drsnej, no ludskej knihy madarskeho autora Benedeka Tottha. Dej pribehu sa odohrava prevazne v okoli plaveckeho bazena. Skupina tinedzerov sa pod vplyvom drog dopusti zlocinu, ktory odstartuje seriu tragickych udalosti. Kniha plna sexu, nasilia, omamnych latok a vulgarizmov. Tinedzersky Trainspotting, ktory sokuje a da zabrat vasim najskrytejsim emociam. Famozny citatelsky zazitok!